Pre rodičov

Viete ako na uplakaného škôlkara?             

Aj váš škôlkar každé ráno usilovne „bojuje“ aby nemusel ísť do škôlky? Aj vy ste z toho už zúfalí? Prezradíme vám pár trikov, ako by ste mohli svoje malé šidlo motivovať. Niektoré z vás, ktoré prežívali podobné situácie vám poradia, ako to vyriešili oni. 

Plače, lebo sa musí rozlúčiť 
Troj, či štvorročnému dieťaťu sa len vyvíja pamäťové centrum a učí sa, že mamička musí odísť, ale že po nejakom čase si pre neho opäť príde. Deti ešte nevedia zvládať emócie. Každé lúčenie pre ne predstavuje smútok a oni ho naplno a bez skrývania emócií prejavujú plačom. 

„V prvom rade by si rodičia mali uvedomiť, že plač je prechodnou záležitosťou, dieťa si jednoducho potrebuje zvyknúť. Najlepšie je po príchode do škôlky sa čo najskôr rozlúčiť a odísť. Deti sa zvyknú viac rozplakať, keď je lúčenie s rodičmi príliš dlhé. Krátko po odchode rodičov deti zvyčajne prestanú plakať a zapoja sa do hier.
Aj podľa psychológov je teda úplne normálne, keď vaše dieťa plače len vtedy, keď odchádzate. S vysokou pravdepodobnosťou sa po pár minútach upokojí a zvyšok času stráveného v škôlke sa zapája do kolektívnych aktivít. 

Ako na to? 
Tie dôvtipnejšie deti začínajú „vymýšľať“ rôzne dôvody, prečo nechcú ísť do škôlky, často už doma. 
„Nám pomohla ranná hra. Volali sme to hra na radosť. Cestou do škôlky sme si na striedačku so synom rozprávali na čo sa počas dňa môžeme tešiť alebo z čoho sa môžeme radovať. Môže to byt hocičo, od obeda, cez mravčeky na ihrisku, naštartované auto, svietiace slniečko, spievajúce vtáčiky, modré autíčko v škôlke. A potom, ešte pomohla jedna knižka resp. leporelo: V škôlke. Je to taká malá tvarovaná knižka , kde je v básničke popísaný celý režim dňa v škôlke. To sme čítali dookola, takže ju vedel naspamäť a potom sme si ju rozprávali cestou do škôlky, takže presne vedel, čo bude v ten deň robiť a kedy po neho prídem,“ radí mamička Monika. 

S každým dieťaťom individuálne 
Každý rodič má iné výchovné metódy. Napríklad mamička Lula sa priznala, že u nich doma funguje systém odmeňovania. „U nás celkom pomohlo podplácanie. Za každý deň, ktorý neplakal si mohol nalepiť nálepku.“ 

Tak ako sú rôzne osobnosti dospelí, sú rôznymi osobnosťami aj deti. V nejednej rodine pomôže napríklad aj to, keď začne dieťa ráno do škôlky vodiť druhý rodič, prípadne stará mama, starý otec, babka, dedko, ujo, teta, starší súrodenec, skrátka niekto, ku komu má dieťa dôveru, avšak nie až taký hlboký vzťah, ako k matke a žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, alebo blízko nej. 

Dajte mu talizman 
Veľa mamičiek sa priznáva k tomu, že si prestali plač svojho dieťatka všímať. Ranná škôlkarská plačlivosť môže byť zapríčinená aj citlivejšou povahou dieťatka. 

Veľa detí je príliš citovo naviazaných na svoju matku. Mamička však musí do práce a dieťatko do škôlky. Čo s tým? Niektoré mamičky používajú veľmi dobre fungujúci trik. Podarujú svojmu smutnému drobčekovi talizman s ich podobizňou, napr. fotografiou. Podobne to vyriešila aj mamička Katarína a dosiahla v správaní svojho synčeka obrovské úspechy: „Veľmi, veľmi nám pomohlo, že som mu do ruky dala takú malú kľúčenku, na ktorej je jeho fotka s jeho bračekom a na druhej strane som ja s obidvomi. Mali sme to zo zoologickej, ale dá sa to objednať aj cez internet. Povedala som mu, že maminka má prácu, ale na obrázku budem stále s ním a keď mu bude smutno, nech sa pozrie.“ 

Niektoré deti majú svoje obľúbené hračky. Nechajte svoje dieťa nech si svoju obľúbenú vec zoberie so sebou. Bude mu pripomínať domov. 
 

Psychologická poradňa 
Ak si však nie ste istá tým, že ranný plač dieťaťa je podľa vyššie opísaných znakov normálny a myslíte si, že jeho nechuť je zakorenená hlbšie, alebo príčiny jeho plaču sú vážnejšie, neváhajte sa opýtať pani učiteľky, či nevie o niečom, čo mohlo v dieťati toto správanie spustiť a spoločne s pedagogičkou. 

Radu na záver ponúka aj skúsená detská psychologička a psychoterapeutka PhDr. Juliána Kordovanová: „Keďže deti nastupujú do škôlky okolo 3 rokov, niektoré ešte nemajú úplne ukončenú prirodzene sa vyskytujúcu fázu vzdoru, ktorá je u detí bežná medzi 2. a 3. rokom. Práve tieto deti robia „scény“. Pomôže opäť rýchle lúčenie, príp. aj spolupráca s učiteľkou, ktorá dieťa podrží, kým rodič odíde. Scéna je totiž výhradne určená rodičovi a po jeho odchode sa dieťa samo rýchlo upokojí. Iná vec je, keď sa dieťa v noci budí, že nechce ísť do škôlky alebo sa jej bojí. Potom treba vždy najprv zistiť, čoho konkrétne sa bojí. Aj za pomoci učiteliek zabezpečiť, aby sa nedostávalo v škôlke do situácií, ktoré mu naháňajú strach, aby sa v škôlke opäť mohlo cítiť bezpečne. Ak rodič nevie zistiť zdroj strachu u dieťaťa, príp. sám nevie ako mu s ním pomôcť, vtedy je namieste návšteva detského psychológa. 

  Želáme Vám len a len radosť z Vašich malých ratolestí.